Nechcem sa raz pozerať na Tatry a pýtať sa, prečo sme mlčali

Novú zonáciu TANAP-u schválila vláda 1. júla 2026. Národný park rozdelila do štyroch zón s rozdielnym stupňom ochrany.

Zóna D má podľa platného nariadenia výmeru 735,23 hektára a platí v nej druhý stupeň ochrany.

Delí sa na podzónu D1 s výmerou 527,06 hektára a D2 s výmerou 208,17 hektára.

Samotná zonácia však neznamená, že sa na týchto plochách môže automaticky začať stavať. O konkrétnych zámeroch rozhodujú aj ďalšie pravidlá, územné plánovanie a povoľovacie procesy.

Pre mňa je preto podstatná otázka iná:

Ako budeme s územím Tatier pracovať ďalej a aké hranice si pri jeho rozvoji dokážeme nastaviť?

Jedna budova Tatry nezničí.

Problém vzniká vtedy, keď sa na každú ďalšiu stavbu pozeráme samostatne.

Jeden apartmánový dom. Potom druhý. Nová cesta. Ďalšie parkovisko. Ďalšie desiatky áut. Vyššia spotreba vody a energií. Väčší tlak na kanalizáciu, dopravu a verejný priestor.

Každý jeden projekt môže mať svoje odôvodnenie.

Preto podľa mňa nestačí posudzovať iba to, či je konkrétny projekt možné povoliť. Musíme sa pýtať aj na jeho miesto v celkovom rozvoji mesta a na to, čo urobí s Tatrami o desať či dvadsať rokov.

Stačí sa pozrieť na iné horské oblasti Slovenska.

Demänovská dolina ukazuje, aké dôležité je sledovať nielen jednotlivé investície, ale aj ich spoločný dopad na krajinu, dopravu a charakter územia.

Tatry vždy priťahovali ľudí. Dnes však čoraz častejšie aj tých, ktorí v nich vidia predovšetkým investičnú príležitosť. Výsledkom sú nové apartmány a stavby, ktoré postupne menia charakter tohto územia.

Som presvedčený, že s možnosťou využívať Tatry prichádza aj zodpovednosť voči miestu, jeho prírode a ľuďom, ktorí tu žijú.

Preto chcem chrániť miesta, ktoré robia Tatry Tatrami, a presadzovať rozvoj, ktorý myslí nielen na individuálny prospech, ale aj na spoločné dobro a budúcnosť tohto územia.

Primátor nemôže zrušiť zonáciu TANAP-u ani rozhodovať namiesto štátu.

Mesto však môže prostredníctvom svojich kompetencií a územného plánovania ovplyvňovať pravidlá svojho ďalšieho rozvoja.

Preto chcem presadzovať jasnejšie pravidlá výstavby, odborné posudzovanie rozvoja mesta a obnovenie funkcie mestského architekta.

Pri veľkých projektoch podľa mňa nestačí pozerať iba na samotnú budovu. Musíme sledovať aj celkový dopad na dopravu, parkovanie, vodu, energie, kanalizáciu, krajinu a predovšetkým kvalitu života ľudí, ktorí tu žijú.

Chcem tiež jasnejšie rozlišovať medzi tým, čo Tatry potrebujú – hotelmi, penziónmi, službami, športovou infraštruktúrou a bývaním pre miestnych – a ďalšou investičnou apartmánovou výstavbou.

Primátor podľa mňa nemá byť človekom, ktorý sa pýta iba na to, čo je dnes možné povoliť.

Musí sa pýtať aj na to, aké mesto po nás zostane.

Tatry sme dostali od generácií pred nami. Chcem, aby tu mohli žiť aj naše deti a aby raz nemuseli hovoriť, že sme videli, čo sa deje, ale nedokázali sme včas nastaviť hranice.

Budem podporovať rozvoj, ktorý má pre Tatry zmysel. Šport, cestovný ruch a projekty, ktoré zlepšujú život ľudí.

Ak však pôjde o ďalšie masívne zastavovanie Tatier, investičné apartmány a projekty, ktoré budú meniť charakter nášho mesta, budem sa v rámci možností mesta zasadzovať za to, aby sme tento vývoj dokázali regulovať.